Ponúknem svoj pohľad na kresťana-laika. Nenárokujem si, že mám vo všetkom pravdu. Jednoducho tu je môj pohľad. A prianie.
Rovnakí
Džíny, vysoké topánky, účes... Páčia sa mi kresťania, ktorí nevytŕčajú z davu. Sympatickí sú mi ľudia, čo sa pekne, vkusne obliekajú. Ženy, ktoré vedia podtrhnúť svoju krásu. Muži, ktorí sa neboja byť chlapmi. Rada sa pozriem na ženu v plesových šatách, nevadí mi ani hlbší výstrih. Teší ma, keď je pekná, elegantná, upravená. Obdivujem. Hovorí to niečo o tom, ako sa žena cíti, a že je svojou paňou. To isté platí aj pre mužov – tí si však všeobecne robia menej starostí so svojím vzhľadom.
Potešia ma ľudia veselí, mám rada spoločnosť, rada sa smejem. S jedným idem na pivo, s iným do divadla. Jednoducho život, dynamika a pohyb. Rešpektujem slobodu iných, nikoho o ničom nepresviedčam, aj keď v diskusii je treba byť niekedy neoblomný. Obdivujem tých, ktorí dokážu to, čo sama neviem. Povedzme (kresťanov) športovcov. Profesionálov v pracovnej oblasti, ľudí, ktorých baví život.
Prečo však mnoho z nás vzbudzuje dojem inakosti ? A to na prvý pohľad !!
Iní
Snáď mnohé veci vidíme nesprávne. Chceme sa líšiť. Považujeme všetko « svetské » za zlé. Uzatvárame sa. Niet sa potom prečo diviť, že nás okolie považuje za čudákov.
Kresťana nerobí kríž nad dverami, sklopený pohľad, ani symbol holubice na krku. Kresťan-laik, ten ktorého obdivujem, je nečitateľný. Nevytŕča z davu. Na prvý pohľad ho nespoznáte. Keď ho však stretnete, vidíte, že veci robí inak. Prečítate to z jeho správania. Je to ten, ktorý pije s inými, ale nikdy ho nemusia odnášať domov. Je to tá, ktorá ide večer von moderne oblečená a nalíčená, ale netrávi noci v cudzích posteliach. Je to ten, ktorý sa dokáže baviť, ale pozná hranice. Je to človek, ktorý aj keď niečo « prepáli », vie pozrieť priamo do očí a nebojí sa pravdy.
PS: Videli ste niekedy Marka Ebena, že by svojej kolegyňi-moderátorke povedal: « Slečno, vy máte ale moooc hluboký výstřih!! Honem se převlečte! » Eben je profesionál. A tým robí kresťanom snáď najlepšiu reklamu.
Moni, tohle je nádherný a vystihující článek, vďaka za něj ;).<br />
Vidím to dost podobně... Myslím, že náš život má mít šťávu... ta bezšťavnatost v křesťanských kruzích je pro mě místy děsivá. <br />
<br />
<br />
Takže jo, jsem zastánkyně evangelizace rtěnkou a u piva :). Hrozně si vážím těch chvil, kdy mi např. jedna spolužačka (ač věděla, že jsem věřící) řekla, že má přítelkyni... Chvíle jako tahle pro mě znamenají, že ti lidi věří, že je neodsoudím, že před nima nezavřu obývák. Řeknou mi s úžasem, že být v Čisté lásce je "vostrý":), chodit na mši v neděli na půl osmou jakbysmet:). Ale jinak na nich vidím, že pro ně nejsem nikdo "divný a bledý". Že jsem s nima na stejné lodi. Jsem z těch chvílí vždycky dost rozklepaná, ale vzápětí moc vděčná.<br />
<br />
No a pak odcházím, někdy na podpatkách ;), a vidím, že jsem v nich zanechala otázky, a to mi stačí, odpovědi už nechávám na vyšší instanci, necpu jim je, prostě se modlím. Neumím evagelizovat jinak, ne
krasne napísané, zaslúžiš si obdiv minimálne, lebo aspon něčo takého, súhlas s tým, že krestana nepoznaš na prvý pohlad, ale podla toho čo koná a jak to koná, ale stejně znám viac tých, čo jsou kresťanmi len podla toho, že mají onen kríž nade dveřmi, chodí do spolča, chovají se tak ako ostatní a jezdí v neděli k babičce na oběd s rodinou ačkoliv ich to samotných s..e, chýba tu svoboda nebýt tak naivní a neučit mladé č/b vpohladům, ale realitě rodinného života,...
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.