Čierna diera v pastorácii

Bolo to pred dvadsiatimi rokmi. Neskorá jar sľubuje nádherné leto a do kostola sa hrnie 40 slávnostne oblečených detí. Krásnymi stuhami a kvetmi vyzdobené lešenie obopína múry. Znovuzrodenie po štyridsiatich rokoch. Biele šaty a sviečky. Prvé sväté prijímanie.  

Dnes sedím v tom istom kostole.  Po dlhom čase som doma. Bez lešenia, bez bielo-žltých stužiek. Sama. Roztratili sme sa ? Stratili sme sa ?

Život tlčie ako srdce. Má svoje vlastné tempo, ktoré nezastavíš. A to je dobre. Ak hovorím o veriacich: dieťa sa narodí, je pokrstené, ide do školy, na prijímanie, na birmovku, na univerzitu. Väčšinou je sprevádzané rodinou, blízkymi, kňazmi a napriek tomu sa stratí. Ako je to možné?

Pár socio-demografických poznámok na okraj

Tradičné spoločenské normy sa od 90-tych rokov postupne vytrácajú a v súčasnosti takmer vymizli. Bežné je žiť s priateľom, s priateľkou. Je to osobná voľba a my sme obrnení tvrdením: dnes je iná doba.

(c) Štatistický úrad SR

Demografické krivky potvrdzujú jasnú zmenu sociálneho správania. V sedemdesiatych rokoch bol priemerný vek ženy pri vstupe do manželstva cca 19-20 rokov. Dnes je to 27,5 roka. Rodí sa menej detí a pôrod je odkladaný do neskoršieho veku. Najprv štúdium, práca, bývanie. Za posledných 20 rokov vznikol úplne nový sociálno-demografický model.

 (c) Štatistický úrad SR

Všeobecné sociálne správanie sa premieta aj do náboženského života. Pokiaľ človek študuje, chtiac-nechtiac je ovplyvňovaný spolužiakmi. Začlenený do určitej sociálnej skupiny sa riadi jej pravidlami. V náboženskom smere je mu veľmi pravdepodobne ponúknuté stretko, spolčo, diecézne pastoračné centum alebo farnosť, kde je pre študentov vyčlenená bohoslužba. Je sprevádzaný a vedený.

Stratení

Napokon, keď tieto miesta opustí je postavený pred vlastné rozhodnutie. Buď zostane sám vojak v poli, alebo pobeží za ‘ostatnými’. A keďže ísť proti prúdu je vždy namáhavejšie ako nechať sa prúdom uniesť, väčšina preferuje druhú cestu. Pre obidve skupiny však platí: sú cirkevnými pastiermi zabudnuté. Miestna cirkev sa angažuje len v bodových, jednotlivých akciách typu « predmanželská príprava », možno ponúkne 1-2 stretnutia (aj to v len hlavnom meste) a maximálne duchovné cvičenia pre celú republiku. 

Skupinu mladých, ktorí sa rozhodli pre život v partnerstve nikto nehľadá. Nikto sa o nich nestará – veď si zatvorili dvere sami. A pár mladých jednotlivcov v kostole ? OK. To je krásne, že prišli. Veď oni žiadnu starostlivosť nepotrebujú - sú tu, v cirkvi. Sme radi, ale nevšímame si.

Ponuka a dopyt

Oprávnená námietka sa ponúka: áno, o mladého človeka bolo dostatočne postarané doteraz. Dnes by mal ponúknuť niečo on. Nachádza sa na vrchole svojich fyzických síl, vyštudoval, pracuje. Je pre spoločnosť prínosom. A pre cirkev ? Má o neho vôbec niekto záujem, alebo sa týchto pár ľudí podobá skôr robotníkom na námestí, ktorých ani na poludnie nikto nenajal? ..... a aj pracujúci musia dobíjať baterky.

Učiteľ, kde bývaš ? 

V zahraničí som sa stretla s pastoráciou « jeunes professionells » - mladých profesionálov (v slovenčine sa mi vidí lepší termín pracujúci, pretože profesionálom sa stávame postupne); ako vekovej skupiny ľudí od skončenia vysokej školy do cca 35 rokov. Doma nič podobné nevidím (aj keď plány nepochybne exitujú) a je to škoda. Hospodár posiela správcu. Mladí ľudia na námestí čakajú. Keď však správca dlho nechodí, povedia si: tu o nás nikto nemá záujem, tu sme zbytoční. Oddídu a stratia sa.